Jedineční ľudia ( časť 3. )
Ľudia ako faktor emočnej regulácie. Schopnosť počúvať a budovať dôveru.
4. Ľudia ako faktor emočnej regulácie
Jeden z mýtov o autisme je ten, že autisti sú izolovaní samotári, ktorí nepotrebujú a tým pádom ani nevyhľadávajú vzťahy. V skutočnosti je pre mnohých autistov práve blízkosť iného človeka kľúčom k emočnej regulácii. V situácii, ak dieťa začne chodiť do škôlky je vhodné požiadať učiteľku, vychovávateľku o možnosť pravidelných prestávok na pohyb ( ísť von alebo do telocvične- pohybom si zaistí emočnú reguláciu. Ak má v škôlke i súrodenca, pomôže mu v čase prestávky, aby boli spolu, keďže v blízkosti bude človek, ktorého pozná, má v ňom dôveru, vytvorí si pocit istoty, bezpečia a toho, že má veci pod kontrolou. V prípade, že je dieťa veľmi úzkostné a stále sa pýta, kde je mama, je dobré mu raz odpovedať, že maminka je doma, a príde, ak úzkosť neprestáva, je dobré ukázať fotku maminy, a povedať: „Mama je doma, uvidíš maminku po škôlke, škole". Týmto sa môže obmedziť jeho potreba neustáleho sa vypytovania kde je mama. Bude vedieť, že má presne zabezpečený poriadok, kedy aká aktivita, činnosť bude nasledovať.
Skúsme pochopiť, akú úlohu zohráva emočná regulácia a dysregulácia u autistického človeka. Keď sa snažíme obmedzovať jeho stratégiu, ktorá mu práve pomáha, aby bol v pohode, môže to vyvolať väčšiu úzkosť. Práve jeho rituály, ktoré si on sám zvolil na to, aby zvládol pre neho ťažkú situáciu, by sme nemali potláčať, i keď pre nás neurotypických ľudí pôsobia neprimerane. Ak sa ich snažíme odstrániť, v skutočnosti dosiahneme to, že dotyčnému človeku zoberieme stratégiu ako zvládať záťažovú situáciu- t.z., dostáva sa do stavu nepohody. Je to nielen neúcta voči človeku, ale spôsobí, že i spolupráca s daným človekom bude obtiažnejšia ( v prípade, že s dieťaťom robíme priraďovacie úlohy, priradiť obrázok na kartičke, alebo ukazovať podľa pokynov na obrázky- ak uprostred jednej nedokončenej činnosti zmeníme postup, dieťa prestane ukazovať, dostáva sa do emočnej nepohody ( môže byť agresívnejšie, môže vydávať neprimerané zvuky, môže nás poškriabať, prestane spolupracovať... ), pretože sme my postup, ktorý to dieťa práve malo podchytený, zmenili, bez toho , aby sme ho dopredu varovali. Ak je dieťa vysoko úzkostné, aby pochopilo svet, nečudujme sa, že nebude spolupracovať, pretože náhla zmena ho úplne zmätie. Neberme to ako negatívne správanie, že nás dieťa ignoruje, alebo nespolupracuje, je to znak alebo prosba dieťaťa o podporu v čase jeho emočnej disregulácie, vysiela nám signál, aby sme ho na zmenu pripravili- inak sa zvýši jeho úzkosť, dôjde k emočnej disregulácií a dostáva sa do stavu paniky. Rutina zaisťuje dieťaťu emočnú reguláciu. Dieťa sa spolieha na určité pravidlá, program. Ak sa pravidlá bez varovania zmenia, jeho očakávania sa nenaplnia, ich emočná regulácia sa naruší a dôjde k stresu, hnevu.
5. Schopnosť počúvať a budovať dôveru
Naučme sa pracovať v teame. Keďže ako terapeut alebo poradca, nemáme na všetky otázky odpovede, pracujme v teame ( rodič, dieťa, učiteľ, terapeut ). Každé dieťa, ktoré pôsobí navonok agresívne či neprispôsobivo, je len úzkostné, zranené, ustrašené, zmätené. Najdôležitejšie je, získať si jeho dôveru. Napr. pomocou vizuálneho rozvrhu bude mať dieťa kontrolu nad tým, čo ho čaká. Vie sa pripraviť na činnosti, ktoré má pred sebou, život bude preňho predvídateľnejší. Ponúknime mu kartičky so symbolmi, obrázkami, dajme mu na výber činnosti, tak aby mal možnosť rozhodnúť sa, čo bude robiť. Dieťa, ktoré má kontrolu nad svojimi aktivitami, nad svojim životom, má možnosť výberu v rámci predvídateľnej štruktúry, je v emočnej pohode. My sme tu na to, aby sme mu pomohli, podporovali ho, nie aby sme ho manipulovali a ovládali. Ako náhle je dieťa s autizmom do niečoho nútené, vyvolá to uňho vzdor, ak však budeme postupovať podľa jeho záujmu a energie, dieťa bude mať motiváciu zotrvať v danej aktivite.
Deti si často obľúbia určitý predmet, činnosť, ktorá im prináša príjemný pocit pohody, často sa stáva, že daný predmet je predmetom ich pozornosti, záujmu a dokáže ich zaujať na celé dni.
Keď sa dieťa fixuje na určité témy a my sa k nemu pridáme, môžeme jeho záľubu využiť na budovanie vzťahov a dôvery. Táto záľuba poskytne možnosť ako zaujať pozornosť dieťaťa, niečo, čím dieťa zaujmeme , prilákame k činnosti či konverzácii. Ak upútame jeho pozornosť, môžeme tému postupne meniť, rozširovať, či zisťovať, ako je dieťa flexibilné, a k zmene prístupné.
koniec 3.časti