Trávenie verzus vnímanie
Ako súvisí trávenie s vnímaním? Dokáže zdravá a vyvážená strava ovplyvniť správne fungovanie mozgu?
Môže jedlo ovplyvniť to, ako sa správame, ako vnímame?
U väčšiny deti nastáva problém s jedením v čase odstavenia dieťaťa od materského mlieka a prechodu k tuhej strave. Začínajú byť prieberčivé v jedle, zamerajú sa len na určité potraviny (sú to väčšinou jedlá plné škrobu a cukru- piškóty, cereálie, keksy, cukríky, chlieb, ryža, banány, sladené jogurty). Mnohé majú extrémne obmedzený jedálny lístok, jedávajú 1-3 druhy jedál. Pri autistoch je zjavný problém s jedením, i s vylučovaním. Strieda sa hnačka so zápchou, stolica nepríjemne zapácha, objavujú sa v nej nestrávené potraviny, v mnohých prípadoch je veľmi svetlá, až biela, plávajúca na povrchu, čo svedčí o nemožnosti stráviť masti. Pri mnohých neverbálnych autistoch spôsobujú tieto situácie značné problémy, keďže nevedia o svojich pocitoch rozprávať, svoje pocity, bolesti vyjadrujú spôsobmi ako je samostimulácia, výbuchy vzdoru, samodeštrukcia, odmietanie jedla.
Dr. Campbell vo svojej knihe „ Syndróm trávenia a psychológie" poukázala na svoje skúsenosti s autistickými pacientami, ktorí mali tráviace ťažkosti. Roentgenom sa vyšetrila ich tráviaca sústava, ktorá bola v stave v tzv. „kompaktná masa stolice so syndrómom pretekania".
Znamená to, že množstvo starej stolice bolo akoby prilepené na steny čriev i niekoľko mesiacov, čo poskytovalo plodnú flóru pre množstvo parazitov, baktérií, húb a vírusov. V črevách potom dochádzalo k ich rozmnožovaniu a k vylučovaniu množstva toxických látok, ktoré sa vstrebávali do krvného obehu dieťaťa.
Ako prebieha trávenie
Hlavným účelom tráviacej sústavy je trávenie a vstrebávanie potravín. Je dokázané, že bez zdravej črevnej flóry tráviaca sústava by nemohla tieto funkcie naplniť. Ako príklad môžeme uviesť trávenie proteínov mlieka a pšenice, ktoré sa odohráva v dvoch štádiách. Prvá fáza trávenia sa odohráva v žalúdku, kde pod vplyvom tráviacich štiav, produkovaných stenou žalúdka, sa mliečne a pšeničné proteíny rozpadávajú na peptidy. Niektoré majú štruktúru podobnú morfínu (kazomorfíny a gluteomorfíny alebo gliadinomorfíny). Je to normálny proces a prebieha u každého človeka. Tieto peptidy potom putujú ďalej tenkým črevom, kde sa odohráva druhé štádium ich trávenia. Tam sa do nich pustia pankreatické šťavy, dostanú sa k črevnej stene, kde sú enzýmami / peptidázami /rozložené, na mikroklkoch enterocytov. U tých ľudí, ktorí majú abnormálnu črevnú flóru, toto štádium neprebehne pre zlý stav ich enterocytov. Následkom toho kazomorfíny a gluteomorfíny sa vstrebávajú do krvného obehu nezmenené a spôsobujú problémy v tele, najmä vo funkcii mozgu a imunitnej sústavy. Je veľa prípadov, keď sa črevná flóra upravila, mnohí pacienti i so syndrómom GAP boli schopní tráviť kazeín a lepok v menších množstvách bez návratu ich symptómov. Ak je črevná flóra poškodená, ani tie najlepšie jedlá a výživové doplnky na svete nemusia mať šancu, že budú rozložené a vstrebané. Určité zložky našich potravín nemôžu byť strávené v ľudských črevách bez pomoci benefičných baktérií.
Dôležitou funkciou tenkého čreva je vstrebávanie potravín. Posledných 3/5 tenkého čreva sa nazýva ileum/ bedrovník, u dospelých meria 3-5 m a koniec je spojený s hrubým črevom. Steny tejto časti tenkého čreva obsahujú množstvo lymfatických uzlov (Peyerove škvrny- malé okrúhle alebo fazuľovité štruktúry vo veľkosti od 1 až do 25 mm), ktoré tvoria veľmi dôležitú súčasť našej imunitnej sústavy plniace dve funkcie:
1. filtrovanie lymfov (tkaninová tekutina), ktoré prichádzajú z ilea, a odstraňuje baktérie, vírusy, huby, mŕtve bunky (vrátane rakovinných buniek) a ich rôzne toxíny. Je to miesto, vďaka ktorému vieme zistiť aké infekčné agenty sa ukrývajú črevách, pretože lymfatické uzliny predstavujú „väznicu" pre vírusy, baktérie, mŕtve bunky a huby - ak ich nevedia zničiť, tak ich uväznia.
2. tvorba lymfocytov - skupina buniek imunitnej sústavy, ktorých úlohou je bojovať s infekciami. Lymfatické uzliny pozostávajú prevažne z lymfocytov a ďalších buniek. Akonáhle je v tele nejaká infekcia, lymfatické uzliny začnú produkovať množstvo lymfocytov, s cieľom bojovať s infekciou, samotná uzlina začne rásť, zapáli sa a je bolestivá. Nárast lymfatickej uzliny sa volá hyperplázia lymfatickej uzliny. Spoločný problém je, že autistické deti majú zväčšené a zapálené lymfatické uzliny na črevných stenách, čo je jasným znamením boja s nejakou infekciou, ktorý sa tam odohráva.
Lymfocyty nie sú jedinými imunitnými bunkami, ktoré by mali byť v hojnom počte zastúpené v črevnej stene. Keď je nedostatok benefičných baktérií v črevách, iné skupiny imunitných buniek (neutrofily a makrofágy) nemôžu vykonávať svoju úlohu správne. Toto sú bunky, ktoré zbierajú infikované a zapálené tkanivá a čistia ich „pojedaním" vírusov, jedovatých látok, baktérií a likvidujú ich. V ľuďoch s abnormálnou črevnou flórou tieto bunky nie sú schopné efektívne zničiť útočníkov a ich toxíny, a to ani v prípade, že ich schopnosť fagocytózy (pohlcovania) sa môže zdať normálna
Tráviacu sústavu človeka tvorí dlhá „ rúra", ktorá je na začiatku a na konci otvorená, čo predstavuje výbornú vstupnú bránu pre čokoľvek škodlivé prichádzajúce z vonkajšieho prostredia do nášho tela. Každý deň prijmeme jedlom, pitím množstvo mikroorganizmov, chemikálií a toxínov a i napriek tomu, sme na žive. Ako je to možné?
Jeden z najvýznamnejších dôvodov je fakt, že celá naša tráviaca sústavy je pokrytá vrstvou baktérií, ktoré poskytujú prirodzenú bariéru proti útočníkom, nestráveným potravinám, toxínom a parazitom a poskytujú ochranu stenám čriev.
Črevná flóra je čističom tráviacej sústavy. Autistické deti i deti so špecifickými poruchami učenia, správania i dospelí majú vo väčšine abnormálnu črevnú flóru, následkom čoho vykazujú abnormality aj v trávení.
Ako príklad spomeniem vlákninu. Ak je črevná flóra človeka zdravá, vlákniny sa rozpadávajú na oligosacharidy, aminokyseliny, minerály, organické kyseliny a iné užitočné výživné látky s cieľom vyživovať črevnú stenu a zvyšok tela. Vieme, že vlákniny vo forme čerstvého ovocia zeleniny, celozrnných obilnín, orechov a semienok, fazule či strukovín sú pre nás prospešné. Zúčastňujú na vstrebávaní toxínov, recyklujú žlčníkové kyseliny a cholesterol. Ak dôjde poškodeniu týchto dobrých baktérii, a nedôjde k spracovaniu vlákniny, samotná vláknina sa stane nebezpečná pre tráviacu sústavu a vytvorí pôdu pre zlé patogénne baktérie, ktoré spôsobia zápal čreva. Samotná vláknina bez benefičných baktérií v črevách nemusí byť pre nás vôbec prospešná. (deti s PAS, autistické, so špecifickými poruchami či dospelí, ktorí sú náchylní k hnačkám alebo redším stoliciam musia byť na nízkovlákninovej diéte, kým hnačka neustúpi.)
Okrem vlákniny by sme nevedeli bez dobrých baktérii stráviť i mliečny cukor laktózu. Väčšina ľudí má problém stráviť mlieko (väčšina GAPS detí a dospelých patrí medzi nich). Problémom môže byť, že mnohým z nás chýba enzým laktáza, ktorej úlohou je štiepenie laktózy. Najdôležitejšia baktéria tráviacia laktózu je E. coli., ktorej fyziologické kmene sú nevyhnutnými obyvateľmi zdravej črevnej flóry, objavujú sa v črevách zdravého dieťaťa od prvého dňa života v obrovských množstvách.
Väčšina ľudí s abnormálnou črevnou flórou má rôzne štádiá anémie a trpia nedostatkom mnohých výživných látok. Najčastejšie im chýba magnézium, zinok, selén, meď, vápnik, mangán, síra, fosfor, železo, draslík, sodík, vitamíny B1 B2 B3, B6 B12 C, A, D, kyselina listová, mastné kyseliny omega-3, omega-6 a omega-9, glutatión a iné nutrienty. Práve tieto výživné látky sú dôležité pre normálne fungovanie a vývoj mozgu, imunitnej sústavy a zvyšku tela. Anemickí ľudia s poškodenou črevnou flórou majú v črevách určitú skupinu patogénnych baktérií , ktoré milujú železo. Tieto baktérie skonzumujú všetko železo, ktoré daná osoba skonzumuje v potravinách, čo spôsobí nedostatok železa v tele. Na to, aby naša krv bola zdravá, naše telo potrebuje magnézium, meď, mangán, jód, zinok a veľa iných minerálov, celý rad vitamínov: B1 B2 B3 B6 B12, C, A, D, kyselinu listovú, pantoténovú kyselinu a mnohé aminokyseliny. Potvrdilo sa, že samotné užívanie železa málokrvnosť nevyrieši.
Lepok je bielkovina v obilninách, ktorú obsahuje najmä pšenica, raž, ovos a jačmeň. Kazeín je mliečna bielkovina, ktorá sa nachádza v kravskom, kozom, ovčom alebo ľudskom mlieku a vo všetkých mliečnych výrobkoch vyrábaných z nich. V tele pacientov so syndrómom GAP nebudú dané bielkoviny strávené správnym spôsobom a stanú sa látkami s podobnou chemickou štruktúrou ako opiáty ( ako morfium či heroín ). Tejto problematike sa venovali mnohí vedci ( Dohán, Reichelt, Shattock, Cade ). V moči pacientov, ktorí mali poruchu ADHD, autizmus, trpeli schizofréniou, postpartálnou psychózou, epilepsiou, Downovým syndrómom, depresiou a niektorými autoimúnnymi problémami ako reumatická artritída sa nachádzali peptidy lepku a kazeínu, zvané gluteomorfíny a kazomorfíny. Tieto opiáty z obilnín a mlieka sa nesprávnym trávením dostávajú cez krvno-mozgovú bariéru a blokujú určité oblasti mozgu podobne, ako by to spôsobil ópium alebo heroín. (Dr. Campbell Mc Bride, „ Syndróm trávenia a psychológie")
z knihy Dr. Campbell Mc Bride, „ Syndróm trávenia a psychológie" spracovala Petra F.