Vestibulárny systém a percepcia

Na to, aby sme pochopili vzťah medzi percepciou a vestibulárnym systémom sa musíme najprv s danými pojmami a ich definíciou oboznámiť.

Vestibulárny systém

Vestibulárny systém alebo rovnovážny systém je najstarší zo zmyslových systémov nachádzajúci sa vo vnútornom uchu, zabezpečujúci rovnováhu. Je jedinečný v tom, že ak funguje správne, nie sme si našej rovnováhy vedomí, a len prostredníctvom iných zmyslových systémov si danú rovnováhu vieme uvedomiť. V širšom ponímaní percepcia sprostredkováva interakciu s okolím – umožňuje orientovať sa v okolí a tiež na ne prostredníctvom konania reagovať a prispôsobovať sa. Percepčné (zmyslové) vnímanie je proces, ktorým sú privádzané informácie z okolia prostredníctvom zmyslových orgánov a dostredivých nervových dráh do CNS, kde sú dané informácie spracovávané.

Vestibulárny systém pracuje automaticky, to znamená, že jednotlivé pohyby ako stáť, chodiť, vykonávame pri správnom fungovaní vestibulárnemu systému bez toho, aby sme museli o tom premýšľať. Napomáha nám orientácii a posturálnemu správaniu , teda schopnosti tela správne fungovať v gravitačnom prostredí, či schopnosti chápať svoje miesto v priestore. V neposlednom rade podporuje naše zrakové vnímanie tak, že udržuje stabilný obraz na sietnici aj napriek tomu, že hýbeme hlavou. Vestibulárny systém, ako som spomínala, je jeden z najstarších zmyslových systémov. Vestibulárny systém sa nachádza vo vnútornom uchu a je orgánom dynamickej rovnováhy. Tvorí ho sústava troch polkruhovitých kanálov, ktoré sú na začiatku ampulovito rozšírené a umiestnené vo vzájomne kolmých rovinách. Každý z polkruhových kanálikov reaguje na pohyb v inej rovine (horizontálny pohyb okolo zvislej osi, pohyby pri otáčaní sa a točení, pohyb dopredu a dozadu po vodorovnej osi ako hojdanie, kolísanie, tretí reaguje na pohyb pri nakláňaní sa na strany) . V ampule sú vláskovité bunky a obsah kanálikov je vyplnený tekutinou, ktorú voláme endolymfa. Pri pohyboch hlavy a tela sa pohyb endolymfy v týchto kanálikoch oneskoruje za pohybom steny kanála kvôli zotrvačnosti. Vláskové bunky sa pohybujú a nastáva nervový vzruch. Pohyb danej tekutiny endolymfy nie je rovnaký vo všetkých kanálikoch, a preto vznikajú rôzne nervové vzruchy, ktoré vie mozog komplexne vyhodnotiť a posúdiť.

Percepcia

Aktivity percepcie sú viazané na senzorické systémy a senzorické spracovanie. Čuch, chuť, zrak, sluch, hmat, propriocepcia sú regulované našim vestibulárnych systémom. Zmyslové vnemy sú registrované vo vestibulárnom systéme a rýchlo odosielané do vyšších úrovní mozgovej kôry. Mozgová kôra potom reaguje naspäť na podnety. Ak je vestibulárny systém nezrelý, neúplne rozvinutý, spracovávanie je oneskorené, alebo narušené. Takýto jedinci potrebujú dennodennú vestibulárnu stimuláciu pomocou aktivít, cvičení, hier ako je skákanie, hojdanie, odrážanie sa, bicyklovanie, chôdza, beh, iné aktivity v priestore.

Vestibulárny systém a percepcia (zmyslové vnímanie) sa počas vývinu jedinca musia naučiť spolupracovať. Zmysly ako zrak, sluch i hmat v spolupráci s vestibulárnym systémom by mali byť v symbióze, aby dokázali pracovať ako jeden celok. Sluch napomáha dieťaťu udržať rovnováhu tým, že lokalizuje zvuk vo svojom okolí (orientácia na stimuly z vonkajšieho prostredia), hmat a vedomie o vlastnom tele / uvedomenie si vlastného tela / napomôžu dieťaťu uvedomiť si polohu svojho tela v priestore. Zrakové vnímanie je podporené systémom rovnováhy tak, že umožňuje udržať stabilný obraz na sietnici i napriek tomu, že pootáčame, pohýbeme hlavou.

Informácie čerpané z knihy S.G. Blythe "Dieťa v rovnováhe" spracovala Petra