Metodika Sindelár

Metodiku vyvinula rakúska klinická psychologička a psychoterapeutka Univ. Doz. Dr. Brigitte Sindelar. Je určená na zachytenie a nápravu čiastkových vývinových deficitov v spracovávaní informácií. U detí od 3. – 6. roku sa používa Metodika Mačka Mňau a od 1. ročníka základnej školy Školská metodika, pričom horná veková hranica použitia tejto metodiky nie je ohraničená.

Podľa Brigitte Sindelar je komplexný výkon v písaní a čítaní výsledkom prepojenia čiastkových procesov spracovávania informácií. Teoretický model opierajúci sa o poznatky z kognitívnej psychológie, vývinovej psychológie a neuropsychológie, z ktorého autorka vychádza sa orientuje na „celok" procesov spracovávajúcich informácie („čiastkové výkony") z pohľadu prepojenia jednotlivých elementov.

Brigitte Sindelar sa v metodikách pre školský a predškolský vek zameriava na sledovanie:
• schopnosti dieťaťa zamerať sa na dôležité informácie,
(schopnosť diferenciácie figúry a pozadia, zameranie pozornosti)
• schopnosť rozlišovať veci podobné od vecí totožných, analyzovať celok na časti,
(schopnosti vizuálnej a auditívnej diferenciácie a členenia ako funkcie vnímania)
• schopnosť spojiť videný obraz s počutým slovom (potrebné k naučeniu sa písmen),
(funkcia intermodálneho kódovania)
• schopnosť uchovať si videnú a počutú informáciu v krátkodobej i dlhodobej pamäti,
(schopnosť optickej, akustickej a intermodálnej krátkodobej a dlhodobej pamäti)
• schopnosť správne vnímať a pochopiť javy a skutočnosti tak, ako nasledujú po sebe a tak plánovať a koordinovať svoje správanie,
(funkcia seriality)
• schopnosť orientovať sa na vlastnom tele a v priestore, vnímať priestorové vzťahy medzi predmetmi a javmi;
(schopnosť vnímania telesnej schémy, priestorová orientácia)

AKO SA PREJAVUJE DIEŤA S DEFICITMI ČIASTKOVÝCH FUNKCIÍ?

Ak hovoríme o dieťati s deficitom čiastkových funkcií, hovoríme o dieťati, ktorého úroveň vývinu nie je v týchto bazálnych, či čiastkových funkciách harmonicky rozvinutá. Pomáhame dieťaťu, ktoré v oblasti týchto čiastkových funkcií, týchto bazálnych funkcií vyššieho myslenia vykazuje nepravidelný vývin. To znamená, že najmenšie stavebné kamene vyšších procesov myslenia sú u týchto¬ detí nezrelé, sú omnoho menej rozvinuté, ako ostatné stavebné kamene. Táto nerovnováha vo vyzrievaní bazálnych funkcií alebo čiastkových výkonov sa však väčšinou nezistí v dojčenskom a rannom detskom veku.
Najčastejšie sa deficity čiastkových funkcií prejavia v školskom veku, (ale dajú sa úspešne diagnostikovať aj v predškolskom veku) teda v životnom období, v ktorom sa pôsobenie deficitov čiastkových funkcií uplatní ako symptóm porúch uče¬nia alebo správania.

Dopad deficitov čiastkových funkcií je rôzny: môžeme ho pozorovať vo v školských výkonoch ale aj priamo na správaní dieťaťa (napríklad oslabenie diferenciácie eliminuje pochopenie mimiky a gestiky, rozpoznanie emocionálneho obsahu verbálnej výpovede atď.).

Práve pôsobenie deficitov čiastkových funkcií na správanie dieťaťa sa často veľmi dlho nespozoruje a vedie k masívnym emocionálnym ťažkostiam dieťaťa. Zvyčajné výchovné prostriedky možno krátkodobo zapôsobia, ale nevedú k trvalým zmenám. Učitelia a rodičia často tvrdia, že tieto deti predsa len možno niekedy priviesť k normálnemu správaniu pomocou mnohých hrozieb a tvrdých trestov. Na základe toho dospelí častokrát uvažujú, že dieťa by potrebovalo možno len „tvrdšiu" ruku, aby sa správalo tak, ako sa to od neho očakáva. Tento záver je však pre dieťa s deficitmi čiastkových funkcií nebezpečný. Hrozby tvrdých trestov, prípadne konzekventné dodržanie trestu vedie žiaľ k tomu, že dieťa dokáže krátkodobo splniť požiadavky, ktoré sú naň kladené. Dlhodobo to však vedie k neustálemu stresu a veľkému preťaženiu dieťaťa. V tomto prípade sa u dieťaťa vybuduje pocit menejcennosti, ktorý sa ďalej odzrkadľuje v správaní dieťaťa a výrazne ovplyvňuje jeho psychický stav. Uvedená psychická záťaž je spôsobená dôsledkom oslabenia čiastkových funkcií a nazýva sa „sekundárna neurotizácia".

AKO POSTUPOVAŤ AK SI MYSLÍTE, ŽE VAŠE DIEŤA MÁ DEFICITY ČIASTKOVÝCH FUNKCÍ?

V prípade, že ste po prečítaní vyššie písaného textu zistili, že Vaše dieťa má pravdepodobne oslabené niektoré čiastkové funkcie, môžete sa u nás v centre objednať na diagnostiku.
Diagnostika sa skladá z rôznych pre dieťa (i pre staršie deti) atraktívnych úloh, prostredníctvom ktorých je možné stanoviť, či má dieťa niektoré oblasti deficitné alebo nie.
Ak sa u dieťaťa potvrdia niektoré funkcie ako deficitné, vypracujeme mu program rozvoja deficitných funkcií presne podľa jeho individuálnych potrieb. Takýto program je postavený na báze denného tréningu. Rodič s dieťaťom trénuje oslabené oblasti 10 minút denne. Po pretrénovaní niektorej z oblastí príde rodič s dieťaťom na kontrolu k nám do centra, kde Sindelar tréner oboznámi rodiča i dieťa s ďalším postupom v tréningu.  

                                                                                                                                   informácie čerpané www.sindelar.sk